Jin a Jang

Jin je ženský prvok, jang je mužský prvok. Jin je tma, jang je svetlo. Jin je pasívna, jang je aktívny. Jin je zem, mesiac, vnímavosť, temnota a chlad. Jang je drak – divoký, silný, vášnivý, temperamentný a plný života, predstavuje nebo a slnko. Jin je smrť, jang je život. Tieto protikladné sily nestoja proti sebe ako dobré a zlé, ale navzájom sa dopĺňajú, sú na sebe závislé – bez tmy nemôže byť svetlo, bez života nie je smrť.

Vzájomné pôsobenie jin a jang vytvára zmeny, ktoré udržiavajú svet v pohybe. Leto prechádza do zimy, noc sa stáva dňom...
Vychádzali pritom z predpokladov, že svet bol vo svojom prvopočiatku len neohraničenou prázdnotou, ktorú nazvali WU ČCHI. Z tohto vznikla prvá aktivita, ktorú nazvali JANG a jej protipól neaktivita JIN. Každý stav a celok, ktorý v sebe obsahoval aktivitu i neaktivitu potom pridelili meno TAI JI.

Na základoch tejto čínskej teórie stojí a vyvíja sa celá čínska medicína, filozofia i prírodné vedy.

Ťažiskom čínskeho myslenia sú protichodné sily jin a jang, ktoré sú podstatou univerza.

Príroda sa mení a vyvíja v istých cykloch – narodenie, vývoj, smrť – v nekonečnom kolobehu sa tieto fázy musia nevyhnutne podriadiť zákonom jin a jang. To znamená, že premena jedného stavu do druhého je pevne daná a nezmeniteľná: leto sa zmení na zimu, mladosť prejde do staroby, po dni nasleduje noc... Tieto protipóly existujú v harmónii a vzájomne sa dopĺňajú. V zmysle celistvosti sú oba dôležité, ale ani jeden z nich nie je dôležitejší ako druhý.

V symbole jin / jang biela bodka v čiernom poli a čierna bodka v bielom poli pripomínajú, že každá kvalita obsahuje niečo aj zo svojho protikladu.